Categories
#blogič

Ako vyhrať debatu na Facebooku

Ahojte kamaráti, 

vďaka posledným dňom som o sebe zistil množstvo (ne)užitočných informácií – okrem toho, že som asi introvert, vidím, že sa veľmi rád hádam. 

Slovenský facebook dlhodobo považujem za skvelý obraz slovenského národa, najmä jeho nedostatkov. Na svojom profile mám stovky priateľov a snažím sa viac-menej pravidelne sledovať, čo zdieľajú a pridávajú. Nie vždy s nimi súhlasím, no v názorovej rovine som obrovský liberál, ktorý je hrdý na to, že žijeme v krajine, kde je sloboda slova (zatiaľ) garantovaná. 

Dlhodobo tvrdím, že Slováci nie sú zrovna mediálne gramotní. Taktiež veľmi dlho tvrdím, že absencia kritického myslenia je jedným zo základných elementov rozkladajúcich občiansku spoločnosť. 

Na veci sa dá pozerať rôzne. Na mojich priateľov zdieľajúcich súťaže o drahé autá z pofidérnych stránok sa pozerám úsmevne. Na zdieľanie hoaxov podnecujúcich násilie a na širenie konšpiračných teórií sa pozerám ostražito. V súčasnej dobe sa v mojich facebookových vodách plavia lode informácií, ktoré bezprecedentne a otvorene predstavujú zdravotné riziko pre mojich milovaných, a preto cítim, že sa musím brániť aktívnejšie, preto píšem aj tento text. 

Porovnávanie chrípky a COVID-19 

Vo facebookových debatách sa v posledných dňoch neustále premiela informácia, ktorá tvrdí, že na chrípku zomiera ročne viac ľudí ako na COVID-19.

Toto sa môže zdať logické, číslo mŕtvych na Slovensku v čase písania článku dosahuje hodnotu 26, čo z počtu potvrdených nakazených na našom území predstavuje približne 1,8 %. Číslo mŕtvych je jednoducho malé, lebo je málo nakazených. Smrtnosť 1,8 percenta je ale fakt vysoká.

Len pre porovananie, u sezónnej chrípky, u ktorej môže na počet zomrieť viac ľudí, je podľa WHO smrtnosť len 0,1 %. 

Len pre úplnu informáciu, číslo všetkých nakazených bude pravdepodobne vyššie, ako sa uvádza, preto je korektné povedať, že aj smrtnosť COVID-19 bude nižšia ako 1,8 %. 

To však neznamená, že by sme nemali byť ostražití;  práve naopak. Relativizovanie, najmä zo strany vrcholných politických elít, môže mať katastrofálne (a hlavne fatálne) následky. 

Ďalším, nemenej dôležitým faktorom spätým s vysokou smrtnosťou je aj číslo kritických prípadov. Podľa WHO je percento s ťažkým priebehom choroby až na čísle 20. To znamená, že približne každý piaty človek vyžaduje ‘kyslíkovú masku’ alebo umelú pľúcnu ventiláciu. Konkrétne čísla pre chrípku sa nedozvedáme, WHO používá vágnu frázu ‘percento pre chrípku je menšie’. 

Pre čitateľov, ktorí majú záujem o komplexnejší pohľad na danú problematiku, pripravím link referencie s dodatočnými dátami. 

Obnovená viera

Sú chvíle, kedy mám chuť stratiť všetku vieru v Slovensko a zabaliť to. Potom ale príde moment, ktorý ma vytrhne z letargie. Ideálnym príkladom bol výbuch paneláku v Prešove. Ľudia sa týmto chudákom poskladali a pomohli im prekonať veľmi ťažké chvíle. 

Druhým momentom, ktorý častujem výrazom zimomriavkotvorný, bolo nasadenie si rúška v televíznej relácii. Premiér a minister zdravotníctva si po výzve Zlatici Puškárovej nasadili rúško a odštartovali vlnu po celom Slovensku. Ich príklad nasledovali všetci, napriek tomu, že rúška boli nedostatkovým tovarom. Šili všetci, ja som sa pokúšal, ale chvalabohu ma zachránila mamina a mamina mojej priateľky a rúško som dostal do daru. 

Náš národ sa vie zomknúť napriek vzduchu presiaknutému nenávisťou, hašterením sa a dymom po spálených mostoch medzi ľuďmi. 

WHO síce vydáva rôzne, meniace sa stanoviská, no ukazuje sa, že rúško (v kombinácii s inými opatreniami) reálne môže zabrániť virálnemu prenosu COVID-19. 

Keďže mi na vás záleží…

Medzi odporúčaniami WHO a iných relevantných inštitúcií sú 3 hlavné oporné body: umývanie rúk, social distancing a nosenie rúška. Aj umývanie rúk je vo svojej podstate veda a vrelo odporúčam jedným očkom prezrieť, ako si ich umývať správne.

 Stratenie sociálneho kontaktu môže mať viaceré negatívne účinky, preto je potrebné, aby sme sa udržiavali v psychickej pohode. Veľmi dôležitým prvkom psychohygieny je aj fyzická aktivita. Na stránke WHO sa dajú nájsť presné návody pre všetky vekové kategórie, ja som však zástanca prístupu rob, koľko uznáš za vhodné. Je dôležité, aby boli naše telá pripravené fyzicky, ľahšie dokážu odolávať nástrahám infekcií, rakoviny, cukrovky a chorôb obehovej sústavy. 

Na záver dodám, že tieto pohnuté časy sú skvelou príležitosťou pre naučenie sa nových zručností. Môžete čítať knihy, učiť sa jazyky, počúvať podcasty, hľadať si brigády, spoznávať seba samých… My v alebočo budeme nesmierne šťastní, ak sa pripojíte na naše online eventy, prečítate si náš blog, vypočujete podcast alebo nás podporíte lajkom na facebooku či instagrame. 

Prajem vám všetko dobré a dúfam, že sa už čoskoro uvidíme na našich fyzických eventoch. 

Referencie:

WHO

umyvanie rúk